Inteligencia. Čo je inteligencia? презентация

3 LZ

počujú. Veľmi inteligentní vedia, ktorej polovici...“
(George Bernard Shaw)

slova inteligentia, čo znamená chápavosť, rozumnosť, súdnosť. V anglickom jazyku slovo inteligence znamená dôvtip, pochopenie, nápad. Obsah pojmu inteligencia sa v rozličných psychologických teóriách vymedzuje rozdielne.

aj odbornej psychologickej literatúre veľmi často, nemožno ho jednoznačne všeobecne vymedziť. Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy inteligencie považuje najmä rýchla a správna orientácia v nových situáciách, ktorá sa zakladá na rýchlom postrehu, správnom zhodnotení potrebných informácií a na vyvodení správnych záverov. Ďalej je to všímavosť, chápavosť, logickosť, kritickosť, originálnosť, schopnosť odhaľovať jemné, skryté, ťažko postrehnuteľné súvislosti a vzťahy, podobnosti a rozdiely, všestrannosť a schopnosť záujmov, bohatý slovník a presné stručné vyjadrovanie.
Inteligencia vyjadruje istú všeobecnú (rozumovú) schopnosť, ktorá je podkladom na primeranú reakciu v situácií, kde nepostačuje skúsenosť.
Opačné prejavy sú znakmi chýbajúcej, respektíve nízkej inteligencie.

inteligencie meraním reakčných časov (rýchlosť, akou reaguje osoba na určitý zmyslový podnet). Mysleli si, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu. V roku 1905 francúzsky psychológ Alfréd Binet spolu so svojím spolupracovníkom Theodorom Simonom vypracovali stupnicu inteligencie (Binet-Simonova inteligenčná stupnica), aby oddelili menej schopné deti od lepších. Táto stupnica sa stala základom rozvoja inteligenčných a psychodiagnostických testov. Zmenu Binet-Simonovej stupnice v roku 1916 publikoval americký psychológ Lewis M. Terman, ktorý podal návrh, že individuálny inteligenčný level bude meraný ako inteligenčný kvocient (IQ).

zameriavali iba na logicko-matematický druh inteligencie, a tak zaviedol ďalšie druhy inteligencie. Druhy inteligencie rozdelil na 7 zložiek: logicko-matematická, jazyková, priestorová, telesno-pohybová, hudobná, intrapersonálna a interpersonálna. Ľudia majú všetky tieto druhy, len každý ich má inak rozvinuté.

schopnosť logickej analýzy a posudzovania
- z ľudí s týmto druhom inteligencie sú dobrí matematici, vedci, ekonómovia, inžinieri a lekári

2. jazyková: - jedinci sa ľahko vyjadrujú, majú dobrú pamäť na mená,
čísla a dátumy, rýchlo sa učia cudzie jazyky, najlepšie sa
učia písaním, čítaním, počítaním
- sú z nich dobrí spisovatelia, básnici, novinári, učitelia, právnici, filozofi

3. priestorová: - dobre vyvinutá vizuálna pamäť, predstavivosť, orientácia
v mapách a grafoch
- zamestnania: umelec, architekt, inžinier

zamestnania: športovci, herci, stavitelia

5. hudobná: - zahŕňa posluchové schopnosti
(rozoznanie tónov, melódie), cítenie rytmu a hudby
- zamestnania: speváci, hudobníci, dirigenti

6. intrapersonálna - jedinci rozumejú sami sebe, svojim myšlienkam, citom
- majú bohatí vnútorní život
- zamestnania: psychológovia, filozofi, spisovatelia

7. interpersonálna: - dobré medziľudské vzťahy, komunikačné schopnosti
- zamestnania: politici, manažéri, učitelia, obchodníci

na:
· verbálne – porozumenie, nájsť zákonitosti radu čísel, riešiť slovné matematické
úlohy, používať pojmy
· neverbálne – schopnosť poskladať určitý tvar z kociek, usporiadať obrázky podľa logického časového sledu, zložiť tvary do uceleného obrázka
Tieto testy sú zamerané na logické myslenie, komunikačné schopnosti a vnímanie. Momentálne citové rozpoloženie môže ovplyvniť výsledok IQ testu a pre presné zistenie intelektu je potrebné brať IQ test vážne. V súčasnosti je veľa IQ testov, no len málo z nich určia skutočný výsledok inteligenčných schopností. Najpresnejšie IQ vie zistiť psychológ.

mentálneho veku (rozumovej úrovne človeka) a fyzického (chronologického) veku.


IQ = (mentálny vek/fyzický vek) x 100

hlboká duševná zaostalosť
20 – 49 imbecilita – ťažká duševná zaostalosť (20-34), stredný stupeň zaostalosti (35-49)
50 – 69 debilita – ľahká duševná zaostalosť
70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
80 – 89 podpriemerná inteligencia
90 – 109 priemerná inteligencia
110 – 119 nadpriemerná inteligencia – ľahký nadpriemer
120 – 139 vysoká inteligencia – vysoko nadpriemerná
140 a viac veľmi vysoká inteligencia – genialita